1. Učinky slávenia sviatosti pomazania chorých

V Evanjeliách nachádzame veľa opisov Ježišových stretnutí s chorými. Spasiteľ uzdravoval nielen ich telo, ale aj dušu. Dnes je naďalej prítomný medzi chorými, trpiacimi skrze viditeľný znak svojej milosti – sviatosť pomazania chorých, ktorú vysluhuje Cirkev. Ako Boh koná skrze túto sviatosť? Aké sú jej účinky?

V podobenstve o milosrdnom samaritánovi nám evanjelista Lukáš predstavuje ako v Ježišových časoch liečili rany človeka. Samaritán mu nalial na rany olej a víno a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa o neho. (Lk 10,33-34) Pomazanie chorých prináša dar uzdravenia. Kristus lieči celého človeka: dušu aj telo. Stretnutie s Ním vo sviatosti prináša milosť posilnenia. V katechizme čítame: „Prvou milosťou tejto sviatosti je milosť posily, pokoja a odvahy na premáhanie ťažkostí, ktoré sú charakteristické pre stav ťažkej choroby alebo pre stareckú krehkosť.“ (KKC 1520) Okrem toho „táto Pánova pomoc chce prostredníctvom sily jeho Ducha priviesť chorého k uzdraveniu duše, ale aj k uzdraveniu tela, ak je to Božia vôľa“. Okrem toho „ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu“. (KKC 1520)

V Ježišových časoch olej slúžil nielen k ošetrovaniu rán, ale používal sa aj na pomazanie kráľov a prorokov. Pomazanie naznačovalo vyvolenie, misiu, úlohu, ktorú bolo treba splniť. Katechizmus hovorí: „Milosťou tejto sviatosti chorý prijíma silu a dar užšie sa spojiť s Kristovým utrpením. Je istým spôsobom posvätený, aby prinášal ovocie pripodobnením sa Spasiteľovmu vykupiteľskému utrpeniu.“ (KKC 1521)

Utrpenie človeka má zmysel, ak je človek schopný dať mu nový zmysel v Kristovi. Ján Pavol II., ktorý sám trpel, zdôrazňoval, že utrpenie správne prijaté a obetované Bohu je darom pre Cirkev. Katechizmus nás učí, že „chorí, ktorí prijímajú túto sviatosť tým, že sa dobrovoľne spájajú „s Kristovým utrpením a jeho smrťou“ prispievajú „k dobru Božieho ľudu“ (...) Chorý zasa milosťou tejto sviatosti prispieva k posväteniu Cirkvi a k dobru všetkých ľudí, za ktorých Cirkev trpí a obetuje sa skrze Krista Bohu Otcovi.“ (KKC 1522) Táto sviatosť dáva silu proti pokušeniu malomyseľnosti a úzkosti pred smrťou (KKC 1520). V katechizme čítame, že „pomazanie chorých dovršuje sväté pomazania, ktoré vyznačujú etapy celého života kresťana: krstné pomazanie v nás spečatilo nový život a birmovné pomazanie nás posilnilo na životný boj. Toto posledné pomazanie opevňuje akoby silnou hradbou koniec nášho života na posledné boje pred vstupom do Otcovho domu.“ (KKC 1523)

Zapamätajme si: Sviatosť pomazania chorých udeľuje osobitnú milosť, ktorá chorého užšie spája s Kristovým utrpením pre jeho vlastné dobro a pre dobro celej Cirkvi, dáva mu posilu, pokoj a odvahu a aj odpustenie hriechov, ak sa nemohol vyspovedať. Niekedy, ak to Boh chce, táto sviatosť umožňuje aj navrátenie telesného zdravia. V každom prípade toto pomazanie pripravuje chorého na prechod do Otcovho domu“. (Kom KKC 319)