Pamätám si na dievčinku, ktorá keď počula, že Mária nemala žiadny hriech, hlasno povzdychla: „Ako sa mala dobre...” Mala sa dobre, ale Pán Ježiš mohol mať iba jednu mamu, preto si vybral spomedzi ľudí Máriu. Povedal však, že môže byť mamou každému z nás. Ona vie, aké je to žiť v tomto svete, veď bola tak ako my človekom. Vie, koľko pokušení na nás číha. Vie, aké je niekedy ťažké zmôcť sa na dobré slovo alebo aspoň na úsmev.

Preto môžeme tak ako naša adventná sprievodkyňa sv. Terézia z Avily prosiť Máriu, aby sa o nás starala a pomáhala nám zachovať si čisté a dobré srdcia.

Dnes sme v evanjeliu počuli, že Pán Ježiš nechce, aby sa tí, ktorí zblúdili, stratili úplne.

V podobenstve sa hovorí o nás ľuďoch. Keď v živote zablúdime, keď sa stratíme, Pán Boh nás tak nechce nechať. Nechce, aby sme zahynuli.

Sv. Terézia, hoci mala ťažký čas dospievania, blúdila, nikdy nechcela ťažko zhrešiť. Vždy mala v srdci túžbu, aby bolo pred Bohom všetko v poriadku. Pomohol jej otec... Zle sa cítila, lebo sa bála. Čoho? Že vyjdú najavo všetky jej hriechy. Našťastie tento strach rýchlo pominul. Spoznala nové kamarátky a začala viesť celkom iné rozhovory. Obzvlášť si obľúbila sestru Máriu, ktorá bola vedúcou internátu. Pred ňou sa dokázala otvoriť a úprimne hovoriť o svojich problémoch.

Myslím si, že Terezke chýbala jej mama, preto hľadala rôzne priateľstvá, srdečnosť, dlhé rozhovory. V sestre Márii našla mamu i priateľku v jednej osobe. Počúvajte, ako v knihe Životopis spomína na túto rehoľnú sestru:

Príbeh:

„Počúvať sestru Máriu bolo pre mňa príjemné. Bola múdra a svätá a vedela pekne rozprávať o Bohu. Hovorila mi o tom, ako sa stala rehoľníčkou. Hovorila o odmene pre tých, ktorí všetko zanechajú kvôli Bohu.

Toto dobré priateľstvo postupne vykoreňovalo všetky zlé návyky, ktoré som mala zo zlých priateľstiev a začala som túžiť po večných záležitostiach. Postupne u mňa vyprchávala nechuť stať sa rehoľníčkou, hoci bola kedysi obrovská.“

Naša adventná sprievodkyňa sa mení, všakže? Po roku a pol v internáte sestier augustiniánok z nej bola celkom iná dievčina. Iste i preto, že už bola staršia a inak zmýšľala. Tiež si myslím, že v nej ožilo to, čo dostala doma. Veď i jej otec a mama boli dobrí a zbožní ľudia. Snažili sa tak vychovať všetky svoje deti. K láske k Bohu i k ľuďom.

Terezka sa trápila s tým, že sa nevedela rozhodnúť, čo bude v živote robiť. Nechcela byť rehoľníčka, ale zároveň sa bála vydať. V tej dobe nebola iná možnosť. Alebo jedno, alebo druhé.

Tento boj prežívala intenzívne, až nakoniec tažko ochorela. Keď lekári nevedeli zistiť, čo jej je, prišiel otec a zobral ju domov. Zaviezol ju na vidiek k najstaršej dcére Márii.

Bolo to dobré rozhodnutie a Terezke sa tam opäť vrátilo zdravie. Mária bola k nej taká dobrá, že by bola najradšej navždy ostala u rodnej sestry. Máriin muž bol tiež žičlivý, ale pár dní stačilo a Terezka vybadala, že jej najstaršia sestra nemá ľahký život. Jej muž mal ťažkú povahu, rád sa hašteril a boli spolu ešte iba dva roky. Terezia o tom premýšľala.

Napokon sa bolo treba vrátiť do Avily. Po ceste sa zastavili u otcovho brata uja Pedra na krátku návštevu. Otec odcestoval, ale Terezka u nich zostala dva týždne. Počúvajte, čo píše o dňoch strávených u uja Pedra.

Príbeh:

„Brat môjho otca bol vdovec a rozvážny človek. Jeho najväčšou záľubou bolo čítanie dobrých kníh. Najviac rozprával o Bohu a pominuteľnosti tohto sveta. Aj mňa priviedol k čítaniu takých kníh, hoci ma to až tak nebavilo. Cez počúvané a čítané slovo začali vo mne postupne ožívať pravdy z detských čias, že všetko viditeľné je nič, že svet je márnosť a rýchlo sa pomíňa. Naďalej som vzdorovala a nechcela som byť rehoľnou sestrou, ale už som vnímala, že je to lepší a bezpečnejší životný stav.“

Terezka si najprv myslela, že ujo Pedro ju unudí k smrti. Bol to celkom iný dom. V sestrinom dome sa neustále niečo dialo, no a u uja?... Ticho.

Akoby toho nebolo málo, ujo od nej žiadal, aby mu nahlas čítala knihy. Na to už vôbec nemala chuť. Ale čo sa ukázalo? Ukázalo sa, že listy sv. Hieronyma alebo spisy sv. Augustína vôbec nie sú nudné. Situácia sa zmenila a ona sa dokonca nevedela dočkať chvíle, keď bude ujovi nahlas čítať. Bolo veľa tém, o ktorých viedli spolu zaujímavé rozhovory. Všetko sa menilo postupne, pomaly, no a jej sa ukazovala cesta, pre ktorú sa mala rozhodnúť. Zajtra budete počuť, ako sa rozhodla. Vy sa doma pozrite, či sa vo vašej knižnici nachádza kniha o nejakom svätom alebo nejaká iná náboženská literatúra.

Otázky:

  1. S kým sa v penzióne Terezka najviac spriatelila?
  2. Aké rozhodnutie nevedela urobiť sv. Terézia?
  3. Kto pritiahol Teréziu k čítaniu dobrých kníh?

Úlohy:

  1. Pozri sa doma do knižnice a zisti, či sa v nej nachádza životopisná kniha o nejakom svätcovi alebo iná náboženská kniha.
  2. Na svoj plagát prilep ďalší obrázok.

Obrázok:

Choroba a výjazd z Avily