9. Druhé Božie prikázanie zakazuje krivú prísahu a krivoprísažníctvo

9. Druhé Božie prikázanie zakazuje krivú prísahu a krivoprísažníctvo

 

Vo filmoch často vidíme scénu, ako svedok prisahá, že bude hovoriť “pravdu a len pravdu”. Počas tejto prísahy položí ruku na Bibliu, ktorá je znakom autority samotného Boha.

Katechizmus Katolíckej cirkvi učí, že osoba, ktorá prisahá, si volá Boha za svedka, dovoláva sa „Božej pravdovravnosti ako záruky svojej vlastnej pravdovravnosti.” (KKC 2150) V súlade s katechizmom „Boh ako Stvoriteľ a Pán je norma každej pravdy. Ľudské slovo je v zhode alebo v rozpore s Bohom, ktorý je Pravda sama. Keď je prísaha pravdivá a oprávnená, osvetľuje vzťah ľudského slova k Božej pravde.” (KKC 2151)

Náuku o prísahe obsahuje Ježišova reč na vrchu. Spasiteľ v nej odporúča veľkú opatrnosť pokiaľ sa jedná o slávnostné prisľúbenia. Podľa katechizmu Ježiš učí, že: „Každá prísaha zahŕňa v sebe odvolávanie sa na Boha, a že prítomnosť Boha a jeho pravda sa má uctievať v každom slove. Ohľaduplnosť pri odvolávaní sa na Boha v reči úzko súvisí s úctivou pozornosťou voči jeho prítomnosti, ktorú dosvedčujeme alebo hanobíme každým svojím tvrdením.” (KKC 2153) Je možné, že Ježišove slová môžu byť chápané ako zákaz akejkoľvek prísahy. Ale v súlade s interpretáciou sv. Pavla – Ježišove slová nie sú proti prísahe vôbec, ale zakazujú jej zneužitie. „Prísahu (..) možno zložiť iba na základe pravdy, rovnovážnosti a spravodlivosti.” (KKC 2154) A jedine z vážného dôvodu. Ak prísahu žiadajú nezákonné občianske autority, možno ju odmietnuť. Musí sa odmietnuť vtedy, keď sa vyžaduje na ciele, ktoré sa protivia dôstojnosti ľudskej osoby alebo spoločenstvu Cirkvi. (por. KKC 2155)

Sú také situácie, keď je Božie meno vzývané s cieľom dosvedčiť nepravdu. Takýto skutok sa nazýva krivoprísažníctvo. Druhé Božie prikázanie zakazuje krívu prísahu, lebo osoba, ktorá pácha tento skutok volá Boha, aby dosvedčil lož. Takýto spôsob sa protiví svätosti Boha. (por. KKC 2151) Druhé Božie prikázanie zakazuje taktiež krivoprísažníctvo, to je nedodržanie toho, čo sme sľúbili pod prísahou. Katechizmus nazýva krivoprísažníkom osobu, ktorá pod prísahou urobí nejaký sľub s úmyslom nedodržať ho, alebo ten, kto nedodrží, čo sľubil pod prísahou. (por. 2152) S krivoprísažníctvom sa stretávame v situácii manželskej nevery, porušenia kňazského alebo rehoľného sľubu. „Krivoprísažníctvo – v súlade s katechizmom - je ťažkým previnením proti úcte k Pánovi každého slova.” (KKC 2152)

Zapamätajme si: Druhé Božie prikázanie stráži svätosť Božieho mena. Zakazuje krivú prísahu, keď niekto volá Boha, aby dosvedčil lož. Zakazuje taktiež krivoprísažníctvo, to je nedodržanie toho, čo sme sľúbili pod prísahou. Tieto dva zlé skutky sa protivia svätosti Božieho mena.