15. Aké sú povinnosti detí voči rodičom?

Ľudský život, tak ako celý pozemský život, podlieha zmenám. Rastieme, dozrievame a starneme. Po narodení sme zo všetkých stvorení najviac bezmocní a potrebujeme opateru rodičov a tých, ktorých nám Pán Boh postaví do cesty nášho rastu. Dostávame veľmi veľa. Ale vieme za to ďakovať? Civilný zákon určuje povinnosti rodičov vo vzťahu k deťom. Aké povinnosti majú deti vo vzťahu k rodičom? Určite si každý z nás povie prikázanie: „Cti svojho otca a matku svoju.” Čo konkrétne znamená toto prikázanie?

Rodičov je potrebné vážiť si, lebo Božie otcovstvo je prameňom ľudského otcovstva, na ňom sa zakladá úcta k rodičom. Úcta detí, neplnoletých či dospelých k ich otcovi a matke sa živí prirodzeným citom, ktorý má svoj pôvod vo zväzku, ktorý ich spája. Túto úctu vyžaduje Božie prikázanie. (KKC 2214) Boh povedal: „Cti svojho otca a matku svoju a „každý, kto bude zlorečiť svojmu otcovi alebo svojej matke, musí zomrieť.” (Lv 20,9) Vo Svätom písme sa toto prikázanie spája s Božím prisľúbením, ktoré dostal izraelský národ: zachovávaj toto prikázanie, „aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh.” (Ex 20,12)

Božie prisľúbenie blahobytu v živote národa a jeho šťastnej budúcnosti sa týka zachovávania všetkých prikázaní, ale v prípade štvrtého prikázania majú tieto slová mimoriadny význam. Plnenie tohto prikázania garantovalo v Izraeli odovzdávanie viery a životnej skúsenosti z jedného pokolenia na druhé. Toto prikázanie malo okrem toho aj spoločenský význam. V tom čase neboli dôchodky, preto starosť dospelých deti o starších rodičov – plnej úcty a lásky – boli vážnou povinnosťou. Povinnosť vďačnej pamäti a podpora rodičov v starobe je dôležitá aj dnes. Katechizmus katolíckej Cirkvi nás učí, že „úcta k rodičom spočíva vo vďačnosti voči tým, ktorí darovaním života, svojou láskou a prácou priviedli svoje deti na svet a umožnili im rásť vo veku, v múdrosti a v milosti.” (KKC 2215) V knihe Sirachovcovej čítame: „Kto miluje svojho otca, vykupuje svoje hriechy, a kto si ctí matku, zhromažďuje poklady... Kto si ctí otca, dlho bude živý.” (Sir 3,3-7) Sv. Tomáš Akvinský tvrdí, že dlhý život znamená plnosť života a táto plnosť sa nemeria časom, ale skutkami a každodenným konaním voči našim rodičom, ktorí nám odovzdali od Boha dar života a naučili ako žiť evanjelium.

Akým spôsobom vyjadriť úctu rodičom? Pomocou je nám Sväté písmo, ktoré hovorí: „zachovaj prikázania svojho otca, nepohŕdaj naučením svojej matky.” (Pris 6,20-22) Štvrté prikázanie pripomína deťom, ktoré dospeli, ich zodpovednosť voči rodičom. Podľa svojich možnosti im majú poskytovať hmotnú a morálnu pomoc v rokoch staroby alebo v čase choroby, opustenosti a núdze (KKC 2218) a predovšetkým vďačnou pamäťou. Ak si deti neplnia túto povinnosť, pozorné oko zbadá slzy na lícach starších ľudí, ktorým ich zaneprázdnené deti zabudli zablahoželať k sviatku... Je pravdou, že poslušnosť voči rodičom sa končí samostatnosťou detí, no zostáva úcta, ktorá im vždy patrí.

Zapätajme si: „Deti majú rodičom preukazovať úctu, vďačnosť, ochotu a poslušnosť. Týmto spôsobom, ako aj dobrými vzťahmi medzi bratmi a sestrami majú prispievať k zveľaďovaniu súladu a svätosti celého rodinného života. V prípade, že by sa rodičia nachádzali v situácii núdze, choroby, opustenosti alebo staroby, dospelé deti im majú poskytovať morálnu a hmotnú pomoc.” (kom. KKC 459) Majú prejavovať úctu a poslušnosť voči starým rodičom a iným členom rodiny, učiteľom a priateľom.